Príručka na údržbu drevených okien a dverí (stiahnuť)

 

Vetranie

Väčšina  z  nás dôverne pozná problém s orosenými  oknami. Tento negatívny prirodzený proces sa deje najčastejšie v zimnom období, ale aj pri prudkom ochladení v iných ročných obdobiach.Keďže vzduch, v závislosti na teplote, je schopný pojať iba určité množstvo vodnej pary, tá nadbytočná musí  z “kola von”, čo prakticky znamená vyzrážanie vody na najchladnejších povrchoch. Aj keď sa voda vyzráža na rôznych povrchoch, najviditeľnejšia je na oknách. Odkiaľ sa berie vodná para v interiéri nášho bytu? Prv, než na túto otázku odpovieme musíme si uvedomiť dve základné fázy existencie stavby:

  • stavebná fáza
  • fáza užívania

Stavebná fáza:  hlavným zdrojom vlhkosti sú samotné konštrukcie stavby – mladá stavba= čerstvé omietky, murivo, liate betónové podlahy atď. Toto štádium je špecifické pre stavbu z hľadiska vyparovania nadbytočnej vody z interiéru stavby. V prípade, že sú už na stavbe osadené drevené okná, je nevyhnutné zabezpečiť účinné vetranie a to najmä z dvoch dôvodov:

  • ochrana okien
  • ochrana samotnej stavby

V prípade vysokej vlhkosti v miestnosti sa táto nadbytočná voda dostáva do dreva a zvyšuje jeho vlhkosť na úroveň, ktorá ho poškodzuje (zglejovanie, plesne, huby, ) a esteticky znehodnocuje (vodné “bubliny”pod náterom okna). Ak je opticky viditeľné orosenie na skle okien, je nutné tieto  priestory efektívne vetrať a to kompletným otvorením krídel okien na dobu dlhšiu ako 45 minút. Tak je zabezpečený odvod  vlhkosti a orosenie zmizne. Nedostatočným odvodom vlhkosti trpí aj samotná stavba, pretože z technologického hľadiska nedochádza k dostatočne rýchlemu vysychaniu stavebných konštrukcií. Dosiahnutie rovnováhy z hľadiska vlhkosti môže trvať aj niekoľko rokov.

Fáza užívania: v tejto fáze sú najtypickejšími zdrojmi vlhkosti:

  • kúpanie
  • umývanie riadu
  • dýchanie ľudí, zvierat a rastlín
  • varenie
  • zvlhčovače vzduchu
  • sušenie bielizne
  • akváriá,teráriá atď.

Musíme si uvedomiť, že najčastejšou chybou vedúcou k nadmernému orosovaniu okien je nedostatočné a nesprávne vetranie. Pretrvávajúce predsudky o tom, že vetraním vypúšťame drahocenné teplo sú pravdivé len čiastočne a hlavne to platí pri nesprávnom vetraní. Vetranie by malo byť intenzívne a krátkodobé, čo dosiahneme plným otvorením krídel okien (nie vyklopená vetračka) na dobu 5-20 minút. Snažíme sa otvárať okná, ktoré sa nachádzajú oproti sebe, aby sme dosiahli dostatočne intenzívne prúdenie vzduchu.

Vetrať by sme mali minimálne dvakrát denne a to pred spaním a ráno po prebudení. Vyklopenie vetračky je efektívny nastroj vetrania prevažne v “teplých“ mesiacoch kedy je možne vetrať priestory domu po cely deň. Vtedy je zaručený prísun čerstvého  vzduchu do interiéru a samotne priestory sú dokonale odvetrané.

Moderné okná majú vysokú tesniacu schopnosť, ale aj samotní výrobcovia sa snažia orosovanie okien riešiť rôznymi konštrukčnými úpravami, napríklad pomocou mikroventilácie, kedy je okno len minimálne vyklopené a jeho polohu zabezpečuje samotné kovanie.

Najproblematickejšou miestnosťou je z dlhodobého hľadiska kúpelňa. Vyzrážanie vodnej pary tu vnímame hlavne na oknách a zrkadle, ale musíme si uvedomiť, že vlhkosť je vyzrážaná aj na stenách. Keďže steny, sadrokartóny a podobné konštrukcie, na rozdiel od skla, vlhkosť pohlcujú a ťažšie sa jej zbavujú, môže , pri dlhodobom pôsobení, dôjsť k vzniku nežiadúcich plesní a ich poškodeniu.

Ďalšou z možných príčin orosovania skiel môže byť nevhodne zvolené zasklenie. Kvalitu izolačného dvoj-, prípadne trojskla charakterizuje koeficient prechodu tepla U (W/m².K). Čím je hodnota koeficientu nižšia, tým je tepelnoizolačná schopnosť skla vyššia, v dôsledku čoho je teplota vnútorného povrchu skla vyššia a to znamená nižšiu kondenzáciu vody na ňom. V opačnom prípade je teplota povrchu skla nižšia, tým aj teplota vzduchu v jeho blízkosti, čo znamená nižšiu rozpustnosť vodných pár a ich kondenzáciu na skle.

Pomerne častým javom je rosenie nových okien na starých domoch – tu sa dostávame k ďalšej z možných príčin orosovania – nedostatočná tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií, ale aj nevhodné zateplenie. Nedostatočná tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií sa dá vyriešiť zaplatením. Pozor však na zatepľovanie novostavieb, ktorých obvodové konštrukcie obsahujú vysoké percento vlhkosti – tu sa musí rátať so zatepľovacími materiálmi s nižším difúznym odporom, aby sme vlhkosť nezakonzervovali v múroch a nespôsobili jej presmerovanie do interiéru.

Nevhodné umiestnenie vykurovacích telies je ďalšou príčinou. Ak sú vykurovacie telesá pod oknami, ohriaty vzduch prúdi okolo okien a znižuje riziko orosovania. Ak sú, napr.na protiľahlej stene, okolo okien už prúdi ochladený vzduch a dochádza k jeho kondenzácii. Zvýšené riziko je aj pri podlahovom kúrení, kedy okenné tabule sa neohrievajú tak intenzívne a preto sa pri väčších presklenných plochách  používajú aj konvektory. Pozor je potrebné dávať aj na rôzne prekážky, ktoré znemožňujú, alebo obmedzujú prúdenie teplého vzduchu okolo okien – napríklad široké parapetné dosky, rôzne kryty vykurovacích telies atď. V takomto prípade sú riešením vetracie otvory a mriežky, ktoré teplý vzduch usmernia.

Vnútorné žalúzie taktiež obmedzujú prúdenie vzduchu a sú ďalšou príčinou orosovania. Riešením sú vonkajšie žalúzie, alebo žalúzie, ktoré nebránia prúdeniu teplého vzduchu.

 

Na záver môžeme len odporúčať dodržiavanie horeuvedených zásad a vybudovanie si správnych vetracích návykov.